juraj tauber
Písomka z Ekonomiky
„Rozdajte si papiere, napíšeme si písomečku z ekonomiky.“ Povedala pani učiteľká Moráková s flirto-nonšalantným úsmevom britského gentlemana, ktorý otvára dvere neznámej slečne.
Technolog, zakladateľ filozofického smeru "neochlastizmus" a clen kapely Ranne Toporenie Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
„Rozdajte si papiere, napíšeme si písomečku z ekonomiky.“ Povedala pani učiteľká Moráková s flirto-nonšalantným úsmevom britského gentlemana, ktorý otvára dvere neznámej slečne.
opustila kosca kosa že mu prší do nosa myslís si že len on tu je pred známymi ju potupuje pred známymi ju potupuje
„Jurko, poskladal si už tie bočnice?“„Ano oci.“„Vypratal si piliny spopod stola?“„Ano oci.“„Prebrús ešte tie bočnice s jemným šmirgľom aby sme to mohli natierať.“
„Už tu tvrdneme dobré dva mesiace.“ Povedal náboj Peter a bezvýsledne sa snažil povrtiť, lebo ho škrabala nábojnica. „Prestan ma už škrabať, aj tak ťa nezoberiem so sebou keď ma vystrelia.“
Podgurážený Peter dopil desiate poldeci a navoňaný parfémom od značky Huggo Borovička sa vydal okúsiť štastie. Pred desiatimi minútami ju videl prichádzať aj s kamoškami, čo si asi prišli vypiť a zatancovat. „Šak na to sú predsa diskotresky. No nie?“ pomyslel si pre seba, no pri tom vedel, že on chodi na diskotresku iba za jedným účelom: Riadne sa strieskať a nič si nepamätať.
Po otvorení očí Peter štastne konštatoval: „Nič si zo včera nepamätám, ale aspoň som sa zobudil na svojej bunke.“ Rozmýšlal, čo sa asi včera mohlo stať, lebo ako posledné si pamätal nejasnú cestu na diskotresku po tom, ako vypili s kamarátmi pät litrový demižón kvalitného vina z billy. „Tuším som aj s niekym tancoval.“ Prevýjal sa mu nejasný a útržkovitý film zo včera. Posadil sa a pozrel na rohádzané veci po zemi, potom pod perinu na svoje nahé telo.
„Peter pozri sa na seba.“ Vraví si Peter pred zrkadlom. „Brucho už máš riadne, tvoje vlasy vymenili čierny kabát za šedivý.“ Tvár, ako keby po ukrajinskej ornici prešiel pluh a pomaly sa začína prejavovať zhrbenosť tela zaťaženého piatimi krížmi múdrosti. „Si proste zrelý na odstrel.“
„To bol týždeň.“ Pomyslela si Zuzana po ceste domov z roboty po namáhavom týždni v robote, kde mala prezentáciu pred veľkým zákazníkom. Náhlila sa domov nie len preto, že bolo hnusné počasie, do ktorého by neposlala ani svojho šéfa, ktorý ju nechal v kancelárií spávať aby získala veľkého zákaznika, ale hlavne, že mala všetkého dosť a tešila sa ako sa ulebedí v gauči svojej obyvačky a s kamarátkou “Vínkou Fľaškovou“ si pozrú nejakú romantiku. Ako tak uteká pomedzi daždové kvapky, ktoré si tak s radosťou vyberajú práve jej hlavu, vidí veľký bilbord s nápisom “ZOMRIEŠ“.
Otvorím oči, zdvihnem hlavu a pozeram, že niečie nohy skáču pri mojej hlave na stole. „Hmm...“ Rozmýšlam koľko som asi spal. Podla nálady krčmového osadenstva moj nesmelý odhad je hodinka. Snažím sa rozpamätať čo sa vlastne stalo: Prišli sme do našej krčmičky, dali sme si zo par pivečiek a potom prišiel On... Zvodne na nás žmurkol, ako modelka z playboya a spiklenecky pošuškal: „Mám to!
Mám starosti. Čo mám robiť? Robota žiadna, manželka neukojená, deti hladné. Poradte, čo mám robiť? Minule mi kamarát poradil aby som si najal “nosiča starosti“.„Dáš mu dvadsať tisíc a budeš mať po starostiach.“ Vraví mi.„A kde by som asi nabral dvadsať tisíc?“ Skleslo mu odpovedám.„Šak to bude jeho prvá starosť. No nie?“